Festival Qixi, pochádzajúci z Číny, je najstarším festivalom lásky na svete.Spomedzi mnohých ľudových zvykov festivalu Qixi niektoré postupne miznú, no značnú časť z nich ľudia zachovali.
V niektorých ázijských krajinách ovplyvnených čínskou kultúrou, napríklad v Japonsku, na Kórejskom polostrove, vo Vietname a podobne, existuje aj tradícia slávenia Double Seventh Festivalu.Dňa 20. mája 2006
Deň nie je taký známy ako mnohé iné čínske festivaly.Ale takmer všetci v Číne, mladí aj starí, veľmi dobre poznajú príbeh tohto festivalu.
Kedysi dávno tu bol chudobný pastier kráv Niulang.Zamiloval sa do Zhinu, "Dievča Weaver".Cnostná a láskavá bola tou najkrajšou bytosťou v celom vesmíre.Nanešťastie, Kráľ a Kráľovná nebies zúrivo zistili, že ich vnučka odišla do sveta človeka a vzala si manžela.Dvojicu teda oddelila široká vzdutá rieka na oblohe a stretnúť sa môžu iba raz za rok v siedmy deň siedmeho lunárneho mesiaca.
Chudobný pár Niulang a Zhinu sa stal každý hviezdou.Niulang je Altair a Zhinu je Vega.Široká rieka, ktorá ich drží od seba, je známa ako Mliečna dráha.Na východnej strane Mliečnej dráhy je Altair prostredný z radu troch.Koncové sú dvojičky.Na juhovýchode je šesť hviezd v tvare vola.Vega je na západ od Mliečnej dráhy;hviezda okolo nej má tvar tkáčskeho stavu.Každý rok sú dve hviezdy Altair a Vega najbližšie k sebe v siedmy deň siedmeho lunárneho mesiaca.
Tento smutný príbeh lásky sa dedí z generácie na generáciu.Je dobre známe, že na Dvojitý siedmy deň je vidieť veľmi málo strák.Väčšina z nich totiž letí do Mliečnej dráhy, kde vytvoria most, aby sa dvaja milenci stretli.Na druhý deň vidno, že mnohé straky sú holohlavé;je to preto, že Niulang a Zhinu kráčali a stáli príliš dlho na hlavách svojich verných operených priateľov.
V dávnych dobách bol dvojitý siedmy deň sviatkom najmä pre mladé ženy.Dievčatá, bez ohľadu na to, či sú z bohatých alebo chudobných rodín, by si svoj sviatok najlepšie zvolili na oslavu výročného stretnutia pastiera kráv a táčky.Rodičia umiestnili na nádvorie kadidelnicu a položili nejaké ovocie ako obety.Potom sa všetky dievčatá v rodine klaňali Niulangovi a Zhinu a modlili sa za vynaliezavosť.
V dynastii Tang asi pred 1000 rokmi si bohaté rodiny v hlavnom meste Chang'an postavili na nádvorí zdobenú vežu a nazvali ju Veža modlitieb za vynaliezavosť.Modlili sa za rôzne druhy vynaliezavosti.Väčšina dievčat by sa modlila za vynikajúce šijacie alebo kuchárske zručnosti.V minulosti to boli pre ženu dôležité cnosti.
Dievčatá a ženy sa zhromažďovali na námestí a pozerali na nočnú oblohu plnú hviezd.Dali si ruky za chrbát, držali ihlu a niť.Pri slove „Štart“ sa pokúsili navliecť ihlu.Zhinu, Girl Weaver, by požehnala toho, kto uspel ako prvý.
V tú istú noc dievčatá a ženy vystavovali aj vyrezávané melóny a vzorky ich koláčikov a iných pochúťok.Cez deň zručne vykrajovali melóny do najrôznejších vecí.Niektorí by urobili zlatú rybku.Iní uprednostňovali kvety, iní by použili niekoľko melónov a vyrezali ich do nádhernej budovy.Tieto melóny sa nazývali Hua Gua alebo Vyrezávané melóny.
Dámy by sa tiež pochválili svojimi vyprážanými koláčikmi vyrobenými v mnohých rôznych tvaroch.Pozvali by dievča Weaver, aby posúdila, kto bol najlepší.Samozrejme, Zhinu neprišla na svet, pretože bola zaneprázdnená rozhovormi s Niulangom po dlhom roku odlúčenia.Tieto aktivity poskytli dievčatám a ženám dobrú príležitosť ukázať svoje zručnosti a pridali zábavu k festivalu.
Číňania, najmä obyvatelia miest, dnes už takéto aktivity nevykonávajú.Väčšina mladých žien nakupuje oblečenie v obchodoch a väčšina mladých párov sa delí o domáce práce.
Dvojitý siedmy deň nie je v Číne štátnym sviatkom.Stále je to však deň, kedy sa oslavuje každoročné stretnutie mileneckého páru Pastier kráv a Tkáč.Niet divu, že mnohí ľudia považujú dvojitý siedmy deň za čínsky Valentín.
Čas odoslania: august-04-2021